• bujnakbystrikmarek

Kradnem, kradneš, kradneme..Milióny eur z pandemickej pomoci poslal štát schránkovým firmám

Investigatívne centrum Jána Kuciaka objavilo sieť podozrivých schránkových firiem, ktorým štát poslal milióny eur z pandemickej prvej pomoci. Celkovo môže ísť podľa zdrojov ICJK až o 24 miliónov eur z verejných peňazí.






Článok sme prebrali od ICJK.SK.


Investigatívne centrum Jána Kuciaka objavilo sieť podozrivých schránkových firiem, ktorým štát poslal milióny eur z pandemickej prvej pomoci. Celkovo môže ísť podľa zdrojov ICJK až o 24 miliónov eur z verejných peňazí. Podozrivé firmy nezakladajú účtovné závierky, nie je zrejmé či a koľko majú zamestnancov a viaceré majú podlžnosti na daniach.Prevádzku žiadnej z nich sme pri preverovaní nenašli a majiteľmi sú spravidla ľudia z Balkánu alebo z Grécka.

Podľa zistení našich kolegov, investigatívnych novinárov z týchto krajín, pritom nejde o významných podnikateľov. Mnohých bol dokonca problém nájsť na adresách uvedených v obchodnom registri. Napriek tomu dostali od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sumy porovnateľné s dlhé roky etablovanými spoločnosti s veľkým počtom zamestnancov. Ministerstvo práce, pod ktoré úrad patrí, neodpovedalo na otázky o vyvodení zodpovednosti ani o podrobnostiach kontrolných mechanizmov.



Nedaľeko trhoviska na Miletičovej ulici v Bratislave stojí panelák, v ktorom má zaregistrované sídlo firma SANTORY s.r.o. Na zvončekoch pri vchode sme ale jej meno nenašli. V spoločných priestoroch domu sú poštové schránky, no ani na tých firma nefiguruje.

Na niekoľkých schránkach sú mená mnohých spoločností. Takzvané virtuálne sídlo im tu poskytuje spoločnosť Davis & Morgan. Jej zástupkyňa Michaela Zajacová-Vanková nám potvrdila, že firma SANTORY bola v minulosti ich klientom.

„V súčasnosti už tejto spoločnosti neposkytujeme virtuálne sídlo, ani služby spojené s poskytovaním virtuálneho sídla, nakoľko platnosť sídla skončila 12.4.2018,” odpísala nám.

V oficiálnom sídle firmy SANTORY uvedenom v obchodnom registri sa tak nedozvieme, na základe čoho žiadala o štátnu pandemickú finančnú podporu, ako preukázala nárok na pomoc, koľko má zamestnancov a koľko pracovných miest sa podarilo vďaka pomoci udržať. Kladieme si navyše otázku, či firmu môžeme označiť za schránkovú, keďže už nemá ani poštovú schránku.


Na Košickej 52/A majú sídliť firmy SANTORY a VK111. Ani jedna tu už nemá ani schránku


Kontakt na firmu nie je ani v účtovných závierkach, keďže naposledy účtovnú závierku podala v roku 2012. Vtedy ešte pod názvom EKOSLUŽ s.r.o. a s iným majiteľom. Od roku 2017 firmu vlastní grécky občan Fotios Tzourunis. Našim kolegom v Grécku sa ho nepodarilo vypátrať. Podľa Finstat firma SANTORY navyše dlží na daniach viac ako 77-tisíc eur.

Napriek všetkému firma SANTORY dostala od štátu minimálne 700-tisíc eur z programu štátnej podpory zamestnancov, podnikateľov a SZČO, na zníženie negatívnych dopadov protipandemických opatrení a na zachovanie pracovných miest.

Pandemická prvá pomoc pre podnikateľov Pandemickú pomoc štát poskytuje podnikateľom a firmám, ktoré museli kvôli protipandemickým opatreniam obmedziť alebo zatvoriť svoje prevádzky, poklesli im tržby najmenej o 20 percent, alebo ktoré udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Firmy, ktoré sme skúmali, dostali pomoc práve cez opatrenie 3/A zamerané na udržanie pracovných miest. Žiadatelia môžu svoj nárok na pomoc doložiť jedným z piatich spôsobov: 1. Porovnáva sa tržba za vykazovaný mesiac v roku 2021 s tržbou za rovnaký mesiac roka 2019 2. Porovnáva sa priemer tržby v roku 2019 s tržbou za vykazovaný mesiac 3. Porovnáva sa tržba za február 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac 4. Porovnáva sa tržba za september 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac 5. Porovnáva sa tržba za december 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac Práve preto je otázne, ako podozrivé firmy preukazovali úradom nárok na pomoc, keďže väčšinou nepodávajú účtovné závierky, alebo ich naposledy podali pred niekoľkými rokmi.


Ilustrácia na stránke ministerstva práce k programu podpory 3. Zdroj: www.pomahameludom.sk


Nie je pritom isté ani to, či firma SANTORY má zamestnancov. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) jej peniaze za október 2020 až máj 2021 poslalo v júli a v auguste 2021. ICJK sa napriek nevôli úradov podarilo overiť, že takto firma dostala minimálne 717 506 eur. Podľa informácií ICJK to však mohlo byť až vyše 1,1 milióna eur.


Naše zistenia sú však závažnejšie. Firma SANTORY je totiž iba jednou z 28 firiem, ktoré spája niekoľko faktov:

- Ide o schránkové firmy, ktoré majú prenajaté virtuálne sídlo, no reálne v zaregistrovanom sídle nepodnikajú. V niektorých prípadoch už nemajú ani schránku.

- Účtovné závierky nepodávajú vôbec, alebo ich naposledy podali pred niekoľkými rokmi. Ide pritom o zákonnú povinnosť každej firmy. Účtovnú závierku za rok 2020 v registri založila iba jediná z 28 firiem, ktoré sme skúmali.

- V starších účtovných závierkach počet zamestnancov neuvádzajú vôbec a ak ho niekedy zverejnili, bol buď 0 alebo 1.

- Všetky firmy vlastnia zahraniční občania, väčšinou z Grécka (9) a Chorvátska (11). Po dve vlastnia občania Talianska a Maďarska, jednu Slovinec, jednu Čech, jednu Portugalec a jednu občan Francúzska s balkánsky znejúcim menom.

- Všetky podpísali zmluvy o poskytovaní štátnej prvej pomoci s Úradom práce v Pezinku.

- A nakoniec, všetkým firmám úrad počas uplynulého leta vyplatil pandemickú pomoc a to spätne za mesiace medzi októbrom 2020 a májom 2021.

Investigatívnemu centru Jána Kuciaka sa vďaka registru pandemickej pomoci Transparency International Slovensko podarilo overiť, že ÚPSVaR takto poslal 16 firmám z nášho zoznamu minimálne 6 791 503,19 eur.



Podľa našich informácií však úrad peniaze vyplatil všetkým 28 podozrivým firmám. Celkovo malo počas mesiacov jún, júl a august 2021 ísť o viac ako 24 miliónov eur. Podozrenia už preveruje polícia v spolupráci so špeciálnou prokuratúrou.


Úrad aj ministerstvo utajujú informácie

Investigatívne centrum Jána Kuciaka žiadalo informácie o zistených podozreniach od Ústredia práce už 13. septembra 2021. Namiesto odpovedí na konkrétne otázky nám však úrad zaslal len tlačovú správu o kontrolách covidovej pomoci.

O informácie sme preto opätovne požiadali podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Po 16 pracovných dňoch, v posledný deň zákonnej lehoty, z ÚPSVaR odpísali, že nám požadované informácie neposkytnú. Dôvodom má byť skutočnosť, že prípad prešetrujú orgány činné v trestnom konaní.

„Z predmetných otázok bolo zrejmé, že oprávnená osoba pritom požadovala sprístupnenie informácií, ktoré sú predmetom konkrétnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a v konkrétnej veci prevažuje záujem na nestrannom a nezávislom posúdení veci zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb,” napísalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v odôvodnení svojho rozhodnutia.


Hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan potvrdil, že prípad je na Špeciálnej prokuratúre: „Môžeme potvrdiť, že v uvedenej veci prebieha trestné konanie. Úrad špeciálnej prokuratúry však vzhľadom na jeho štádium nemôže v súčasnosti poskytnúť bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu účelu trestného konania.“

Ústrediu práce aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR sme opätovne zaslali ďalšie otázky. V spoločnom tlačovom vyhlásení potvrdili, že v nami opisovanom prípade podali trestné oznámenie: „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sú si vedomé možného zneužívania pomoci, boli nastavené systémové a interné kontrolné mechanizmy, na základe ktorých sa darí identifikovať možné zneužívania krízového systému pomoci ľuďom. Aj v spomínanom prípade ministerstvo spolu s ústredím preverili možné zneužitie systému štátnej pomoci a na základe toho okamžite konali, bolo podané trestné oznámenie a vec bola postúpená orgánom činným v trestnom konaní."


Tým však ministerstvo a ústredie práce odpovedali iba jednu z otázok. Odpovediam na ostatné, vrátane toho, či bola v tomto prípade vyvodená personálna zodpovednosť voči pracovníkom a ich nadriadeným, sa vyhli.

Otázky, na ktoré nám neodpovedalo MPSVaR ani ÚPSVaR:

  • Ako ÚPSVaR kontroluje žiadosti o pomoc zo schémy tzv. „prvej pomoci"?

  • Prečo je „prvá pomoc" vyplácaná aj firmám, ktoré majú iba „virtuálne sídla", prípadne ani na týchto sídlach už mesiace či roky nie sú zastihnuteľné a nepodávajú účtovné závierky?

  • Ako zodpovedné úrady overujú, či majú firmy, ktoré žiadajú o pomoc na udržanie zamestnanosti, zamestnancov? Preverujete to napríklad s dátami zo Sociálnej poisťovne?

  • Boli v súvislosti so spomínaným prípadom zavedené nové kontrolné mechanizmy? Od kedy boli prípadne takéto kontrolné mechanizmy zavedené?

  • Môže ministerstvo vylúčiť, že takýchto prípadov je v skutočnosti oveľa viac?

  • Boli v súvislosti s týmto prípadom postavení niektorí zamestnanci ministerstva či ÚPSVaR mimo službu? Ak áno, koľkí, kedy a z ktorých úradov?

Rozhodnutie ústredia práce neposkytnúť informácie o podozrivých firmách a o tom, koľko im za uplynulé obdobie vyplatili peňazí z verejných zdrojov je v rozpore s tým, že podobný typ informácií už dlhší čas poskytuje mimovládnej organizácii Transparency International Slovensko.


Tá dáta spracováva a vytvára z nich veľký register koronadotácií, v ktorom si každý môže vyhľadať, koho štát v pandémii podporuje. Register obsahuje informácie zo šiestich rôznych schém, cez ktoré už štát rozdelil minimálne 2,2 miliardy eur.

Transparency International Slovensko nám poskytla podrobné dáta, v ktorých sme vyhľadávali platby štátu podozrivým firmám s konateľmi v zahraničí.

Podarilo sa nám tak potvrdiť, že 16 firiem z nášho zoznamu dostalo od štátu spolu takmer 6,8 milióna eur. Úrady majú k dispozícii aj zoznam 28 podozrivých firiem, ktorým podľa našich informácií mohlo byť priklepnutých viac ako 24 miliónov eur.

Pre porovnanie, najväčší zamestnávateľ na Slovensku, automobilka Volkswagen dostala z rovnakej schémy 25 miliónov, KIA 6,5 milióna a Jaguár 5,5 milióna. Porovnateľnú sumu zo štátnej pomoci ako podozrivé firmy (1,34 milióna Eur) dostal napríklad Samsung Electronics Slovensko, ktorý má podľa Finstat 500-999 zamestnancov a tržby prevyšujú miliardu eur.


Virtuálne sídla a paneláky

Reportéri Investigatívneho centra Jána Kuciaka hľadali všetky firmy na bratislavských adresách, väčšinou išlo o rovnaký príbeh, ako pri firme SANTORY z úvodu článku. Firmy sú zaregistrované na adresách rôznych virtuálnych sídel.

Firma, ktorá virtuálne sídlo spravuje, po registrácii firmám preberá poštu. Viaceré s nami komunikovať odmietli, niektoré zasa nechceli sprostredkovať firmám otázky napriek tomu, že e-mailový kontakt na svojich klientov majú.


Na Karpatskom námestí 10/A sídlia stovky firiem, virtuálne sídlo pre firmy tu podľa reklamy stojí iba 3,9 eur mesačne. Na adrese si tiež ľudia môžu nahlásiť napríklad trvalý pobyt


Firmy Vigos AFLA a RT Consult majú napríklad uvedenú adresu na Karpatskom námestí v Rači, kde služby virtuálneho sídla poskytuje MojeSidlo.sk. Na papieroch pred vchodom sú uvedené stovky firiem, RT Consult medzi nimi nájdeme, Vigos ALFA nie.

Zamestnankyňa MojeSidlo.sk nám povedala, že jedným z dôvodov môže byť napríklad to, že im firma prestala platiť, tak jej už služby neposkytujú, aj keď v obchodnom registri adresa ostala. O viac informácií sme žiadali e-mailom, Kitty Jánošová z MojeSidlo.sk sa však otázke na to, či sú obe firmy stále ich klientmi, vyhla. Sprostredkovať im naše otázky emailom odmietla.


Firmu RT Consult sme na zozname pred dverami virtuálneho sídla na Karpatskom námestí našli, Vigos ALFA nie.


V inej časti Bratislavy s rodinnými domami na Sabinovskej ulici stojí menšia administratívna budova. Na dverách je papier veľkosti A4, na ktorom sú mená viacerých firiem, vrátane REPRE GROUP ďalšej z tých, o ktoré sa zaujímame.

Na recepcii nám však povedali, že v budove firma nikdy žiadnu kanceláriu nemala, preberali im len poštu a sem-tam si ju niekto prišiel vyzdvihnúť. Od januára 2021 sa podľa slov recepčných už nikto z firmy neozval a pošta pre REPRE GROUP sa im tam kopí. Asi týždeň pred nami sa vraj na firmu boli pýtať aj z daňového úradu, z ktorého tam majú niekoľko neprevzatých zásielok.


Na Sabinovskej 8 sa od januára kopí pošta pre firmu REPRE GROUP. V júni a júli firma dostala od ŮPSVaR „prvú pomoc” vyše pol milióna eur


Na adresách virtuálnych sídiel sme našli väčšinu z firiem, o ktoré sme sa zaujímali. Vo viacerých prípadoch sme sa dozvedeli, že firma už nie je ani klientom virtuálneho sídla. Iba v jedinom prípade boli správcovia ochotní naše otázky mailom preposlať klientovi.

Firma T-R-T-T, spol. s.r.o., ktorej virtuálne sídlo poskytuje spoločnosť Virtual Point, nám však neodpísala. Ide o jednu z firiem, o ktorých nám hovorca prokuratúry potvrdil, že ju preveruje Špeciálna prokuratúra. Podarilo sa nám overiť, že z prvej pomoci jej ÚPSVaR vyplatilo minimálne 377-tisíc eur, podľa informácií ICJK to mohlo byť až 917 tisíc eur.


Zahraniční vlastníci

Všetky podozrivé firmy vlastnia občania iných krajín EÚ. Niektoré z nich existujú už roky, no až v poslednom období sa ich jediným spoločníkom stal človek z Chorvátska či Grécka.

Napríklad spoločnosť Vigos ALFA, ktorú sme neúspešne hľadali na Karpatskom námestí, zmenila majiteľa vo februári 2020. Stal sa ním Chorvát Ivan Mamić.


Iné firmy vznikli iba nedávno. Napríklad Velea ZETA a Velea DELTA, ktoré na dotáciách z prvej pomoci získali spolu vyše milión eur, boli založené koncom februára 2020. Teda po vypuknutí pandémie a asi mesiac pred schválením programu pomoci vládou. Vlastní ich Grék Ioannis Karpontinis.

Firma KARIS Trans Division 32 vznikla v júni 2020 a od augusta ju vlastní grécky občan Nikolaos Ndagas. Za október 2020 až máj 2021 dostala od štátu minimálne 766 tisíc eur.

Podobne firmy T-R-T-T a RT Consult vznikli v roku 2019 a iba pár mesiacov po vzniku zmenili majiteľov aj mená. Tú prvú vlastní Chorvát Ante Krejič a druhú jeho krajan Robert Teslak.

Po majiteľoch firiem pátrali investigatívni novinári z Grécka a Chorvátska, no žiadneho z nich nenašli a tak sme sa s nimi nemohli spojiť.

Robert Teslak, ktorý okrem spoločnosti RT Consult vlastní aj ďalšie dve podozrivé firmy, má v slovenskom obchodnom registri zapísanú adresu bydliska v hlavnom meste Chorvátska Záhreb na ulici Crvenog Križa 027. Na tejto adrese sa nachádza bytovka, meno Teslak však nie je na žiadnej poštovej schránke, ani na zvončekoch. Jeden zo zvončekov je označený písmenom „T", no po zazvovení sa ozval muž, ktorý tvrdí, že sa nevolá Teslak a žiadneho Roberta Teslaka ani nepozná.


Ani na ďalších adresách, ktoré majú ako adresu bydliska v slovenskom obchodnom registri uvedené majitelia firiem, chorvátski novinári nepochodili. Stoja tam buď domy, ktoré podľa katastrov vlastnia iní ľudia, alebo tieto adresy dokonca neexistujú.

Napríklad majiteľom firmy REBIC trade s.r.o., ktorá je podľa hovorcu generálnej a špeciálnej prokuratúry Dalibora Skladana jedna z tých, ktoré preveruje polícia, je Chorvát Ivan Rebić.


Adresu Put Dukića číslo 36 naši kolegovia na mieste nenašli


Podľa zápisu v slovenskom obchodnom registri býva na adrese Put Dukića 36 v Zadare. V chorvátskom katastri však takáto adresa nie je. Medzi číslami domov 34 a 38 stojí budova číslo 26, ktorú vlastní iný chorvátsky občan.

Takisto sme žiadneho z majiteľov firiem, ktoré na Slovensku poberali pandemickú prvú pomoc na podporu zamestnanosti, nenašli ani v Grécku.



zdroj:icjk.sk

72 zobrazení