• bujnakbystrikmarek

Slováci sami zvyšujú riziko záplav. Kanalizáciu upchávame odpadom, ktorý tam nepatrí

V mnohých domácnostiach si nerobia ťažkú hlavu z pokazeného jedla v chladničke: spláchnu ho do kanalizácie. Ani netušia, že tým privolávaju riziko povodne.




Slováci majú mnoho zlozvykov, ako sa zbaviť nepotrebných vecí z domácností. Okrem nesprávneho či nedostatočného triedenia odpadu k nim môžeme smelo zaradiť aj vyhadzovanie zvyškov jedla do záchoda. Táto praktika pritom môže mať veľmi nebezpečné následky.

Hlavnú úlohu tu zohrávajú oleje a mastnota, ktoré zvyšky jedla obsahujú. Počas suchších dní sa lepia na steny potrubia a postupne zväčšujú svoj objem, až napokon môžu upchať celú kanalizáciu. Potom už len stačí, aby prišli prívalové dažde a upchaté potrubie spôsobí problém aj v domácnostiach.

Odborníci sa zhodujú, že ak by sme nevyhadzovali aj to, čo dokážeme vytriediť do odpadu, situácia by bola omnoho lepšia.

Usadeniny pripomínajú kamene

Upchatú kanalizáciu riešili počas daždivých dní aj v obci Žabokreky pri Martine. To, čo vodári Turčianskej vodárenskej spoločnosti vytiahli z potrubia, mnohých prekvapilo.

„Zo šachty vytiahli niečo, čo vyzeralo ako kamene. Dnes už vieme, že to neboli kamene, ale nausádzané zvyšky olejov a tukov, ktoré sa do kanalizácie dostávajú,“ opísala starostka obce Žabokreky Zuzana Valocká.


Na boj s mastnotou v kanalizácii musia vodári nasadiť špeciálne vozidlo. Rozbiť zhluky usadenín a vysať ich z úzkeho potrubia dokáže len hadica pod obrovským tlakom.


„Zariadenie voláme krt. Je to hadica, ktorá pod tlakom cca 170 barov strháva všetko, čo je v potrubí a potom sa to vysaje do špeciálneho vozidla,“ opísal vedúci kanalizácie a čistiarne odpadových vôd spoločnosti Turvod Peter Babej. Usadeniny volajú aj tufy, podľa typu ľahkého dekoračného kameňa, ktorý zhluk pripomína.


Spomínaná vodárenská spoločnosť pritom spravuje v Martine a okolí až 330 kilometrov kanalizácie.


Tony tuhých nečistôt ročne


Upchávanie kanalizácie môže mať tri hlavné príčiny.

„Často ide o staré kanalizácie, ktoré nemajú potrebný sklon, to znamená, že tie splašky slabo odtekajú. Druhý problém je, že používame stále menej a menej vody. Je výborné, že všetci šetríme vodou, tým kanalizáciám to ale potom nestačí na to, aby tá voda odtiaľ odchádzala. Tretím problémom je fakt, že do kanalizácie splachujeme veci, ktoré tam nepatria,“ zhrnul Branislav Moňok z organizácie Priatelia Zeme SPZ.


Vodári vytiahnu z kanalizácie ročne okolo 140 až 150 ton tuhých nečistôt. Nejde však len o spomínané usadeniny tukov, ale aj o tkaniny či vlasy. Veľké poblémy im spôsobujú aj vlhčené utierky.


„Mnohé čerpadlá majú nože. Keď tam tie vreckovky prídu, často sú elastické, nože to nedokážu prerezať a zastavia stroj. Potom to prácne vyberáme a čistíme,“ opísal Babej.

Tony odpadu z kanalizácie potom smerujú na skládku odpadu, v čistiarni odpadových vôd by totiž mohli spôsobiť vážne problémy.


Kľúčové sú zberne olejov


Je viac mastnoty v potrubiach v obciach či mestách? Podľa odborníka Babeja na to neexistuje jednoznačná odpoveď.


„Problém je najmä tam, kde je veľa reštaurácií, tam tie zhluky bývajú oveľa väčšie. Problémom sú najmä staršie školy, škôlky a reštaurácie, ktoré pri kolaudácii ešte nemali lapače tukov alebo sú dnes nefunkčné. Dnes ich už musia mať všetky nové budovy,“ vysvetlil Babej.


Starostka spomínaných Žabokriek si prítomnosť tukových usadenín v obecnej kanalizácii nevie vysvetliť. Reštaurácia aj škôlka, ktoré v obci majú a ktoré varia, lapače tukov totiž majú. Podľa nej sa však mohli tuky v rúrach hromadiť niekoľko rokov.


Starostka zdôraznila, že obyvatelia obce sa môžu zbaviť nepotrebného oleja kedykoľvek bezplatne v tzv. olejotéke, ktorá je nonstop prístupná pri obecnom úrade.

V mnohých samosprávach však systém zberu olejov a tukov nefunguje. Samosprávy síce majú povinnosť ich zbierať, ale chýbajú jasnejšie podmienky.



„Obyvateľ musí odviezť olej na zberný dvor, niekedy aj niekoľko kilometrov, čo významne znižuje ochotu obyvateľov sa do takého zberu vôbec zapojiť. Preto sa nemôžeme čudovať, že do zberu sa zapájajú niekoľkí uvedomelí a zvyšok obyvateľstva ďalej využíva drez alebo toaletu na zbavenie sa kuchynského oleja,“ reaguje Martina Gaislová zo spoločnosti JRK, ktorá pomáha obciam znižovať množstvo komunálneho odpadu.


Je preto kľúčové, aby sa zaviedol pre ľudí pohodlný zber olejov a kuchynských odpadov z domácností. Pozitívnym príkladom je podľa Branislava Moňoka zber olejov na čerpacích staniciach spoločnosti Slovnaft.


Čo s tekutým odpadom


Vodári aj odborníci sa zhodujú, že najväčší problémy je vyhadzovanie odpadu, ktorý do kanalizácie nepatrí.


„V panelákoch tento zvyk pretrváva najmä u tých ľudí, ktorí si ešte nezvykli odpad separovať. V rodinných domoch zase zvyknú priamo do kanalizácie vyhodiť napríklad ovocie zo záhrady,“ poznamenal Babej. Bežnou praxou býva, že po vyprážaní ľudia vylejú použitý olej do výlevky umývadla.


„Ľudia si zvykli spláchnuť všetko, čo sa im pokazí a nechcú to mať v koši. Tá mastnota je pritom všade, napríklad aj v uvarených zemiakoch či ryži, tie však vieme vytriediť v rámci zberu do kuchynského odpadu,“ reaguje Branislav Moňok s tým, že k problému veľmi prispievajú najmä domácnosti, ktoré majú drviče odpadu.


Situácia by sa podľa neho mala zlepšiť od 1. júla, keď už musia zbierať kuchynský odpad všetky samosprávy.


Ak budeme triediť odpad poctivo a nebudeme do kanalizácie odhadzovať aj tuhé zvyšky jedál, čo sú napríklad aj mliečne výrobky, mäso, kosti, zvyšky varenej stravy, kanalizácia by si mala s niekoľkými litrami tekutého odpadu poradiť. Odborník však radí, aby sme množstvo tekutého odpadu minimalizovali a poriadne ho precedili.


Iný systém v reštauráciách


So zberom tekutého odpadu by mali samosprávy problém. „Ak by samospráva brala aj tekutý odpad, musela by ho posúvať ideálne do bioplynových staníc, tých ale nemáme dostatok. Veľa samospráv si založilo vlastné kompostárne, kam ale tekutý odpad nepatrí,“ podotkol Moňok.


Zvýšiť by museli aj frekvenciu jeho zberu, keďže najmä v letných mesiacoch by bol takýto odpad spojený so zápachom a plesňami. V tomto prípade je podľa odborníka efektívnejšie, ak väčšina domácností dodržiava menej pravidiel, ako by menšia skupina ľudí dodržiavala všetko na 100 percent.


Iná situácia je so zberom tekutého odpadu v reštauráciách. Tie nesmú do kanalizácie vylievať žiadny tekutý odpad, ale naopak, musia ho sústreďovať povedzme do suda a zabezpečiť jeho odvoz firmou, ktorá ho dokáže zneškodniť.


„Zároveň majú zákaz používať drviče odpadu, musia mať lapače tukov,“ doplnil Moňok s tým, že úrady by sa mali zamerať viac na kontrolu v reštauráciách, kde je najväčší predpoklad vzniku mastného odpadu.


zdroj: aktuality.sk



29 zobrazení